"Ideš si" duchovno? (jún 2015)

Musim sa zdoverit: niektori ludia sa ma pytaju, ci sa venujem spiritualite alebo niecomu takemu (nevedia to pomenovat) a pod...ja odpovedam, venujem sa Zivotu a vsetkemu, co je jeho sucastou...
To ako keby sa maliara spytali: Ty k malovaniu pouzivas aj bielu farbu?
Pochopitelne, ze k Zivotu patri aj praca na dusevnom a duchovnom sebarozvoji...

Jednoducho kladu otazku tonom, ako keby to bolo nieco z ineho sveta, nejaka prazvlastnost a oblast neprirodzene zahadna, ku ktorej maju pristup len zasvatenci alebo gurumystici...pritom spiritualita je pre ludskeho tvora tak normalna a bezna vec ako dychanie! Kazdy clovek je spiritualny, avsak nemusi si byt toho vedomy.

Vsetci sme totiz duchovne bytosti, co prezivaju ludsku skusenost. Nie ludske bytosti, co prezivaju duchovnu skusenost...Treba sa len k tomu zobudit a spomenut si na to. Ano, kazda dusa si na to rozpamatanie vyhradzuje vlastny cas a priestor. Rozhodnutie KEDY sa chce prebudit a rozspominat sa na svoju podstatu, je sucastou jej vlastnej Cesty.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.